Beschreibung:

Tekovské leto
Rok: 1968-69 Technika: olej na sololite Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: 120 x 140 cm Značené: vľavo dole „J. Alexy“ Popis: Veľkoformátové olejomaľby „Tekovské leto“ a „Stará Bratislava“ sú atraktívnymi obmenami námetového inštrumentária Janka Alexyho z vrcholných tridsiatych a štyridsiatych rokov. Janko Alexy sa narodil 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913--1915 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916--1917 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917--1918 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919--1925 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska“ (1920). 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924--1928 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. V počiatočnom období sociálnej a žánrovej tvorby rokov 1921--1928 uplatňuje zvláštne prepojenie naivity, detinskosti a baladického, rozprávkovo podfarbeného romantizmu. 1926 – 1928 secesno dekoratívne ľudovo-žánrové obrazy. Oproti predchádzajúcim prácam tu Alexy ďalej nadsadzuje sentimentálny dôraz, aby ustálil žáner do akejsi divokrásnej, ornamentálnej, baladickej podoby. 1929--1933 Alexy, sklamaný kultúrnou neplodnosťou vtedajšej Bratislavy sa rozhodol uskutočniť plán, o ktorom už dávnejšie uvažoval. Zanechal učiteľskú prax a odišiel do Turian nad Váhom za Bazovským, priateľom ešte z pražských štúdií, ktorý tu, v improvizovaných podmienkach rodičovského domu, žil a pracoval už od roku 1924. Na jeseň roku 1930 sa spoločne usadili v Martine (načas sa k nim pridal i Palugyay). Z Alexyho vtedajších pastelov má najbližšie k Bazovskému séria prác z roku 1929. Dominuje asymetrický a uvoľnený kompozičný princíp, dramatickosť, redukcia palety. Najmä však protiklad dvoch obrazových plánov, z ktorých v prvom sa umiestňuje fragmentárna figúra, a v druhom sa na pozadí zaobleného horizontu uplatňuje indexový znak (chalupy, stromy). Najlepšie pastely z rokov 1930--1932 však už výrečne zastupujú Alexyho clivú poetiku, sen o národe uchovávajúcom "večné", starobylé hodnoty, určujúce v čase i priestore nezmeniteľné rozmery jeho pozemského bytia. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia -- Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave -- obroda výtvarnej aktivity. Nové mestské prostredie vyvolalo i postupnú námetovú inováciu. Alexyho oleje z rokov 1937--1938 zvláštnym spôsobom rozšírili nadčasovú lyriku ľudového žánru civilnejšie vyznievajúcimi ikonografickými narážkami Tieto posledné ozvuky modernistických pokusov mladosti však zároveň aj signalizovali Alexyho opúšťanie dosiahnutých umeleckých pozícií, nenápadný prechod k menej provokujúcemu a výlučnému umeleckému tvaru. V ďalšom sa už venoval len mondénnemu portrétu, zachyteniu atmosféry bratislavských uličiek, kaviarní a parkov. Z literatúry: Hronský, J. C.: Janko Alexy Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.