Beschreibung:

Halali
Technika: Olej na plátne. Kašírovné na kartóne Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: 27 x 23 cm Značené: Značené vľavo dole „P. Kubínčan" Popis: "Halali" je dokladom vrcholnej fázy tvorby umelca, ktorá je jasne definovaná presťahovaním sa z Dolného Kubína do Martina v roku 1934 vďaka kolegovi Milošovi Alexandrovi Bazovskému. Prvé roky boli zlatým obdobím, kedy intenzívne pracoval a tvoril stále v duchu nemeckého expresionizmu, vystavoval, a bol obklopený priateľmi a kolegami. Krátka šťastná etapa bola ukončená v roku 1939 vypuknutím druhej svetovej vojny. Weisz-Kubínčan, ako občan Slovenského štátu, so židovským vierovyznaním, narodený za monarchie, vzdelaný v Budapešti a následne v Berlíne, zažíval roztrieštenie svojej vlastnej identity. Neúnosný boj so sebou samým, spoločensko-politickou situáciou na Slovensku a v celej Európe navodzovalo nepríjemnú až zúfalú atmosféru. Kvôli strachu z deportácie sa nechal pokrstiť, prijal tak meno Peter a na spomienku na milovaný Dolný Kubín prijal prídomok Kubínčan. Tvorbu v plenéri musel v krátkom období vymeniť za tvorbu v ateliéri, čo bola malá izba s jedným malým oknom, stolom, stoličkou a posteľou v rohu. Napokon spolupráca s Maticou Slovenskou, zmena mena a vierovyznania, a skrývanie len na krátko oddialili jeho osud. Ku koncu vojny bol nakoniec odvlečený do koncentračného tábora, kde však okolnosti jeho smrti nie sú dodnes jasné. Lovecké scény ako žánrový námet majú svoje silné postavenie v dejinách umenia od raného novoveku. Prvé zobrazenia loveckých scén nachádzame v tvorbe Petra Arnolda Weisz-Kubínčana už v 30. rokoch 20. storočia, kedy ich zobrazoval ako voľno časovej aktivity a prejav nového životného štýlu. Motív lovu sa však rozšíril v tvorbe nielen Weisz-Kubínčana, ale aj v tvorbe ostatných umelcov pôsobiacich na Orave. Tridsiate roky prinášajú celkový rozmach poľovníctva aj v okolí Turčianskeho Svätého Martina. Weisz-Kubínčan bol sám vášnivým poľovníkom, veľmi dobre poznal oravskú prírodu. Človeka vnímal ako neoddeliteľnú súčasť prírody, čo v žánrových scénach zaznamenával žiarivými farebnými kompozíciami, delivým rukopisom, ktorý dodával dielam dramatický podtón, odkazujúci až k berlínskemu expresionizmu. Diela s motívom lovu však s nástupom nacistickej moci v Európe u Weisz-Kubínčana od začiatku 40. rokov zaznamenávajú očividnú zmenu. Definuje ich čoraz agresívnejší rukopis. Námet sa stal metaforou súdobej spoločnosti a strachu autora. Lov, poľovačka na korisť súvisela s prenasledovaním a „lovením“ židovského obyvateľstva. Ľudské bytosti boli tak odsúdené na smrť a fyzickú likvidáciu. „Z ľudí sa stala štvaná zver.“ Maľbu s názvom „Halali“ možno brať aj ako túžbu autora. Halali, ako poľovnícky termín, znamená poľovnícky popevok alebo trúbenie oznamujúce koniec poľovačky. Autor ako oduševnený poľovník poznal loveckú terminológiu. Krátka pieseň ukončujúca lov je akousi metaforou intenzívnej túžby konca vojny, konca prenasledovania, konca samoty a strachu, a vrátenie sa do šťastného obdobia. PM Zoznam diel autora: Žena v záhrade Dedina pod Tatrami Horská krajina Odpočívajúci zbojník Matka s dieťaťom Muzikant Jeseň V nedeľu na lúke Oravský les Na ceste Žena z Krivej Pri sypárni Smrteľnosť zvierat Chlap z Oravy V košiari Oravský zámok Dve ženy – Orava Cesta do dediny Zamyslený bača Lov hlavátky (Na Turci) Chalupy Lov hlavátky (Na Turci) Orava – Choč Žena – Orava Ležiaci akt Ženský akt Rybár Kosec V košiari Žena s kolískou (Na Turci) Matka s dieťaťom Žena pri strome Chlap na stráži Kone Chlap na stráži Poľovník Detvanec Halali